reklama

Teória spravodlivej vojny

Noldin definuje vojnu ako boj množstva proti vonkajšiemu množstvu, za ktoré berie zodpovednosť verejná autorita, aby ním ochránila verejné dobro. 1

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

V GS 79 sa dočítame: "Dokedy bude jestvovať nebezpečenstvo vojny a bude chýbať kompetentná medzinárodná autorita vybavená primeranou brannou mocou, dovtedy sa nebude môcť uprieť vládam právo na oprávnenú obranu, ak sa už vyčerpali všetky prostriedky pokojného urovnania. A teda hlavy štátov, ako aj ostatní, ktorí nesú spoluzodpovednosť za verejné záležitosti, majú povinnosť postarať sa o bezpečnosť národov, ktoré im boli zverené, rozvážne postupujúc v takých vážnych veciach."

V. Božie prikázanie (prirodzený zákon) nám hovorí: zákaz úmyselného ničenia ľudského života.[2] Zámerný útok na civilistov je nemorálny. Partizánska vojna na nespravodlivo obsadených územiach sa nedá odsudzovať ako nemorálna, treba však zvážiť jej užitočnosť, či nestupňuje krutosti a utrpenie okupovanej krajiny. Peschke ďalej dodáva, že za oprávnenú je možno pokladať aj preventívnu vojnu proti istej hroziacej agresii.[3]

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nutne si musíme položiť otázku, či existuje vojna, ktorá je spravodlivá? Mnohí moralisti pripúšťajú možnosť existencie teórie spravodlivej vojny.

Podľa tradičných teórii sa spravodlivá vojna stavia na troch otázkach, a to: právo na začatie vojny – jus ad bellum spravodlivé metódy, nástroje; spôsob radenia vojny – jus in bello a povojnové usporiadanie – jus post bellum.[4] V roku 1945 prijatím charty OSN sa právo na vojnu zúžilo na 2 možnosti a to pri sebaobrane a z rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN.

Kresťanská etika hovorí o 6 podmienkach spravodlivej vojny: (1) legitímna vláda (auctoritas), (2) pre spravodlivú vec (causa iusta), (3) dostatočným úmyslom (intentio recta) – pre uskutočnenie väčšej spravodlivosti, (4) primeranými prostriedkami (debitus modus), (5) zváženie pre a proti (proportionalis) – len v poslednom prípade, (6) rozlíšenie civilného obyvateľstva od vojenského personálu (non-combattanten / combattanten).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Augustín preberá teóriu o spravodlivej vojne od Cicera, ale dopĺňa ho dostatočným úmyslom. Machiavelli hovorí, že moc vytvára právo. Politika otázky moci, etika je druhoradá. Tomás Morus ide ďalej a výslovne odmieta vojnu, a ak je neodvratná, tak minimalizovať hrôzy. Podobne zmýšľa aj Erasmus, pre ktorého nespravodlivý mier je vždy lepší, ako spravodlivá vojna. Jeho reakcia bola na vojnu s Turkami, križiacke výpravy, že čo je dobré v tom, že sme zvíťazili nad nimi, a my sami nie sme lepší od nich. Hovorí, že máme nad nimi zvíťaziť mečom slova. Najbližšie k pravde mal Luther. Tvrdí, že kresťania žijú v 2 ríšach, kde v jednom majú milovať svojho blížneho, v druhom majú brániť spravodlivosť. Karl Barth sa vyjadril, že vojna často krát v sebe obsahuje rôzne formy zla ako urážka na cti, plienenie, znásilnenie. O vojne nehovorí ako o poslednej možnosti, ale ako o ultima ratione in extremins (posledná volená možnosť).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Peschke píše, že v SZ sa stretneme, že Boh pripúšťa vojnu, aby sa vyvolený národ zachránil a aby sa viera ochránila. Dokonca ani v NZ nenájdeme žiadne zmienky o popieraní vojny samotným Ježišom.[5] Paradoxne cieľom vojny je mier, ale prvoradým cieľom musí byť mier, aby sme zabránili vojne.

Peter Shaber píše, že humanitárnu intervenciu je možné uskutočniť len v tom prípade, ak sú porušované základne práva, systematicky, teda nie nejaké ojedinelé prípady. Týmito dôvodmi sú: zločiny proti ľudstvu, genocída, vojnové zločiny.[6] Na prvý pohľad, by sa nám to mohlo zdať ako útočná vojna, lebo spravidla, kto ako prvý zaútočí je agresorom a ten druhý je obrancom. Nie je to tak. Je tu snaha zabrániť vyššiemu zlu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

IVK hovorí, že pokiaľ existuje nebezpečenstvo útoku z druhej strany, národy majú právo na prípravu obrannej vojny: udržiavať armádu a vojnový priemysel. Občania musia niesť túto ťarchu. Rešpektovanie ľudského života a jeho rozvoj si vyžadujú mier. Nejde len o stav bez vojny, alebo rovnováhu v zbrojení (negatívny mier). Hromadenie zbraní je tiež nemorálne. Preteky v zbrojení nezabezpečujú mier, ale bránia pomáhať núdznym a prekážajú rozvoju národov.[7]

Niektorí autori tvrdia, že aj keď zomrie isté civilné obyvateľstvo, tak sme stále ešte v práve, lebo chceme zabrániť väčšiemu zlu. Ja sa nutne musím opýtať, či sme v práve urobiť z týchto ľudí mučeníkov? Kto sa ich pýtal, či chcú zomrieť za slobodu svojich detí? Nechcú byť aj oni slobodní? My sme povinní chrániť civilné obyvateľstvo a ľudskysa zaobchádzať so zajatcami.

[1] Tondra Morálna teológia II s. 115

[2] I.M.V. Szaniszló Prikázania ochrany života a zdravia s. 41

[3] Peschke Křesťanská etika s. 523-525

[4]Garry Wills Mi az igazságos hábor? http://beszelo.c3.hu/04/12/06wills.htm

[5]Peschke Křesťanská etika s. 299

[6] Peter Shaber Humanitäre Inteventon

[7] I.M.V. Szaniszló Prikázania ochrany života a zdravia s. 42

Norbert Szanyi

Norbert Szanyi

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študentom Teologickej fakulty KU, v Košiciách, študujem katolícku teologiu Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu