Jacques Maritain

Autor: Norbert Szanyi | 9.3.2013 o 21:17 | (upravené 9.3.2013 o 21:33) Karma článku: 6,93 | Prečítané:  411x

Jacques Maritain sa narodil v zámožne protestanskej rodine v Paríži roku 1882 a zomiera v Toulouse roku 1973.Je považovaný za kresťanského filozofa demokracie.

Počas štúdií na Sorbone spoznal svoju manželku, židovku Raisu Oumanvoff, kde spolu chodili na prednášky Henriho Bergsona. Spočiatku sa prikláňali k pozitivistickej, protiklerikálnej a socialistickej kultúre doby. Zvrat nastáva po stretnutí s Lénom Bloyom, keď následne sa obrátili k katolicizmu a v roku 1906 sa dali pokrstiť. Postupne spoznáva a objavuje názory Tomáša Akvinského a tím položil základy francúzskeho tomizmu,  teda radíme ho k novotomizmu resp. novoscholastike. Jacques Maritain o sebe povedal: „Ja nie som novotomistom, prinajhoršom by som pripustil, že som starotomistom. V skutočnosti som – aspoň dúfam – tomistom.“V marci 1940 emigorval do USA. Istý čas slúžil Francúzsku ako diplomat v Ríme, kde naviazal vzťahy s neskorším pápežom Pavlom VI. Jeho úvahy sa pohybovali medzi dvoma pólmi medzi Tomášom a moderným myslením. Rozvíja tie filozofické problematiky, ktoré ostali u Tomáša nedotknuté alebo boli nedostatočne rozpracované (filozofia umenia, dejín, vedy a politická filozofia)

J. Maritain sa o súčasnom svete vyjadril nasledovne, že prispievame k likvidácii moderného sveta, počnúc Macciavelio pesimizmom,... Lutherovým rozkolom,... Descartovým racionalizmom... pseudkresťanským naturalizmom J.J. Rousseaua .., Hegelovým panteizmom. Píše, že svet vzišiel z kresťanstva a za svoje najhlbšie životné sily vďačil kresťanskej tradícii. Napriek tomu bol odsúdený. Ako jeho posledný omyl bola viera, že človek sa dokáže spasiť vlastnými prostriedkami a že dejiny sa môžu zaobísť bez Boha. Koreň úpadku modernej doby podľa J. Maritaina je vo filozofickom myslení.

Historická skúsenosť nám ukazuje, že každá filozofia, ideológia ma svoj vlastný humanizmus. Vo svojom diele Integrálny humanizmus,(L´Humanisme intégral), sa zmienil, že je zrejmé, že hocikto kto vysloví slovo humanizmus pripája k tomuto slovu celú metafyziku. Či je to ateista, liberalista alebo veriaci, každý z nich chápe pod slovom humanizmus, niečo iné. Rozlišuje teda dve kategórie humanizmu, a to: teocentrický a antropocentrický humanizmus.

J. Moritein za jedinú cestu aby svet neupadal považuje cestu demokratického ideálu inšpirovaného kresťanstvom.] Vo svojej knihe Kresťanstvo a demokracia, sa vyjadril, že demokratická myseľ sa objavila v dejinách ľudstva, tak ako zjavenie evanjeliovej nádeje. V jeho chápaní demokracia nie je len nejaké štátne zriadenie, politický systém, uňho je demokracia predovšetkým duchovný stav, pre človeka je to istá základná filozofia.

 

J. Moritein rozlišuje 3 druhy demokracie, kolektívno-marxistickú, individuálno-liberálnu a kresťansko-personalistickú. Odmieta výsady stredovekého spoločenského systému, rozdiely medzi triedami. Zásadne nesúhlasí s matematickou rovnosťou marxistického egalitarizmu, teda beztriednosti, rovnotriednosti, lebo človek nie je nejaká matematická jednotka, ale každý človek je osobnosťou. Keďže vznikajú isté sociálne, materiálne a iné rozdiely, jeden je schopný urobiť to a druhý niečo iné, a v tomto význame môžeme povedať, že ľudia si nie sú rovní a nikdy nebudú. Ale na druhej strane, človek je aj spirituálny tvor. Každý má právo aby ho ten druhý bral ako svojho blížneho, lebo má právo na ľudskú dôstojnosť. Hlavnú myšlienku liberálnej demokracia ponúkol J.J. Rouseau, ktorý tvrdí, že človek je už od narodenia slobodným, a práve preto je zodpovedný len voči sebe samému. J. Maritain tvrdí, že človek sa nerodí slobodným, ale len vtom zmysle, že má v sebe túžbu po slobode. Kresťanstvom inšpirovanej demokracii dáva J. Maritain 5 charakteristických čŕt. Prvým znakom je pluralizmus, ktorý sa bude vyznačovať pluralistickým členením svojich štruktúr, ďalším znakom je podriadenosť toho, čo je časné, nová kresťanskosť to bude chápať ako medzicieľ a tým prekoná stredoveké chápanie, lebo prizná aj časným veciam vlastný a samostatný poriadok, ale neprijme moderné chápanie o absolútnej sekularizácii, tretím znakom je sloboda osoby, nová kresťanskosť potvrdzuje absolútnu hodnotu osoby a jej transcendentnosť vzhľadom na časné a politické prostriedky. J. Maritain hovorí, že človek zodpovedá jedine Bohu, a nie štátu, a preto musí štát uznať a rešpektovať rozličné chápania spásy a verejného uctievania Boha. Štvrtým znakom je delegovanie moci, ten kto má moc, má ju vďaka spoločnému súhlasu určitej skupiny, a nie z dôvodu nezávislosti alebo z osobných dôvodov. Posledným znakom je spolupráca.

Pozri

BATTISTA, M. Dejiny filozofie XIX. a XX. storočia (1. diel). Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1997. 278 s. ISBN 88-7030-826-X.

Kussbach, E., Jacques Maritain, az emberi jogok keresztény filozófusa, dostupné na: http://w ww.foliaselecta.hu/letoltes_elemei/FS16_199904.pdf

Kuklay, A. Jacques Maritain a demokraciáról., dostupné na: http://www.foliaselecta.hu/letolt es_elemei/FS06_199512.pdf

http://www.tavlatok.hu/6301tanulmanyok.htm

STOLÁRIK, S. Stručne o dejinách filozofie. Košice : Kňazský seminár sv. Karola Boromejského, 2007. 241 s. ISBN 978-80-89138-67-8

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?